SYNDRÓM VYHORENIA: 4 veci, ktoré ma vyhorenie naučilo

 

Keď som sa nad tým tak spätne zamyslela, vyhorela som (Janka) dvakrát. Raz v práci, lebo som chcela ako učiteľka robiť všetko naplno, prinášať im najlepšie materiály, cvičenia a aktivity. Naučiť ich všetko a navždy. To sa, samozrejme, nedalo, a keď som odchádzala zo školy, bola som hotová. No a počas tehotenstva, ktoré sa nezaobišlo bez PN, som bola vyčerpaná, mrzutá, zlostná a jediné, čo som zvládala, bolo pozeranie seriálov. Keď som tesne pred Vianocami a 2 mesiace pred termínom pôrodu skončila v nemocnici, bolo mi jasné, že telo hovorí stop. A tak som celé dni ležala na posteli, verila, že to obaja zvládneme, a čítala som knihy. Žiadne noviny, žiadne časopisy, žiadne správy ani sociálne siete – len som čítala a ponárala sa do seba. Pomohlo to :) Zvládla som to, a podľa mňa nadmieru dobre. Takže 1. lekcia z vyhorenia –  chce to čas, pokoj a zameranie sa na seba.

 

Potom som porodila, celý svet sa mi obrátil hore nohami a ja som sa rozhodla, že budem tá najlepšia matka, akú môj syn môže mať. Oddala som sa mu na 100% a počas prvého roka som potlačila všetko, čo som predtým milovala. Čítala som si s ním, hrala som sa s ním, ani som sa nepohla z postele, lebo prvé tri mesiace plakal vždy, keď som sa vzdialila na čo i len meter – a zasa som vyhorela. Keď malý oslavoval rok, na tej fotke vyzerám hrozne. Som strhaná, utrápená a s dvomi prognózami, ktoré ukazovali na autoimunitné, a teda neliečiteľné ochorenia. Lekcia č. 2 – vyhorenie prichádza aj s činnosťami, ktoré milujeme, keď to prepíname.

 

Po materskej som sa vrátila naspäť do práce, hoci len na polovičný úväzok. V čase dištančnej výučby a s drobcom, ktorý nemohol ísť do škôlky, som za počítačom prežívala hotové muky. No a keď školy otvorili, bola som medzi rolou matky, rolou učiteľky a kdesi v diaľke sa črtala Janka a jej sny, túžby a plány… Bola som stále na behu, v strese a podráždená. Nevedela som si ani len predstaviť, že by som pracovala na plný úväzok, a občas som mala pocit, že zlyhávam. A s narastajúcim zúfalstvom a novými zdravotnými problémami som vedela, že takto ďalej žiť nemôžem. Lekcia č. 3 – vyhorenie poznačí nielen myseľ, ale aj telo.

 

Netvrdím, že to bolo ľahké rozhodnutie, no vedela som, že je správne. Istú dobu trvalo, kým som dokázala plnohodnotne zarábať z domu tým, čo milujem – písaním textov a prekladaním. No a potom sa zrodila Oáza inšpirácie, pretože sme s Maťkou obe veľmi dobre vedeli, že vyhorenie má rôzne podoby, rôznu intenzitu, no rovnaký koniec – nespokojnosť.

 

No ako som pracovala z domu, prešla som si aj ja obdobím, že som chcela stíhať a zvládať všetko. Merala som svoj úspech tým, koľko rôznych projektov zvládam, čomu všetkému sa stíham venovať. Mala som potrebu dokázať si, že dokážem pracovať a zarábať, že nie som lenivá. Keď mi však sesternica povedala, že stále sa len niekam ženiem, zamyslela som sa. Veď ja mám predsa toho toľko na práci! No vŕtalo mi to v hlave, nedalo mi to pokoja. Nechcela som byť tá, ktorá sa stále ženie. V hĺbke duše som túžila byť tá, ktorá je pokojná a spokojná. Začala som študovať time manažment, aplikovať XY prístupov, no všetko fungovalo len dočasne. Nechápala som, čo sa deje – mám milovanú a vysnívanú prácu, zdravie sa ako-tak zastabilizovalo, všetko ostatné bolo v poriadku, a ja som bola nespokojná. PREČO???

 

Pretože som bola obeť – vlastných očakávaní, nárokov a požiadaviek. Obeť zhonu, stresu a výkonu. Až keď som sa dostala k nášmu ženskému cyklu a keď som pochopila, čo sa so mnou deje, zistila som, že pocity z vyhorenia sa vracajú najmä v kreatívnej fáze, teda pred menštruáciou. V čase, keď sa o slovo hlási podvedomie a červenými písmenami mi vypisuje, čo zanedbávam – seba, svoju dušu. Lekcia č. 4 – ak sa nevyživujem, minivyhorenie zažívam každý jeden mesiac.

 

Zažili ste už vyhorenie? Ako sa u vás prejavovalo?

V ďalšom článku vám prinesiem pár tipov, ako vyhoreniu predchádzam ja.

 

S láskou,

Janka.